ÚVOD

Odvetvie farmárstva a poľnohospodárstva bolo vždy v popredí vznikajúcich technológií, ochotne prijímalo zmenu a v mnohých prípadoch išlo príkladom ďalším priemyselným odvetviam.

Priemyselná revolúcia a vznik strojov, ktoré pomohli zmierniť náročnosť manuálnej práce, priniesli obrovské zmeny do poľnohospodárstva, čo umožnilo vykonávať práce vyššou rýchlosťou v porovnaní s predchádzajúcimi metódami. Komerčné zavedenie hnojív pomohlo zvýšiť produkciu potravín na pokrytie potrieb rastúcej svetovej populácie a nedávne inovácie v oblasti automatizovaných strojných zariadení, dronov a umelého osvetlenia zvýšili efektívnosť a kontrolu kvality.

Niektoré globálne organizácie však predpovedajú, že svetová populácia sa do roku 2050 ďalej zvýši na približne 9,7 miliardy (čo je nárast o 1,7 miliardy oproti roku 2023), čo bude sprevádzať kríza nákladov na živobytie a problémy dodávateľského reťazca — potreba vyššej produkcie potravín preto nebola nikdy taká vysoká ako v tomto období.

Myšlienka vertikálneho farmárstva nie je nová, prvýkrát s ňou prišiel v roku 1999 Dickson Despommier,profesor verejného a environmentálneho zdravia na Kolumbijskej univerzite. Spolu so svojimi študentmi vytvoril návrh farmy v podobe mrakodrapu, ktorá by podľa nich mohla nakŕmiť približne 50 000 ľudí.

Tento návrh sa počas vyše dvoch desaťročí nerealizoval, semienko však už bolo zasiate a myšlienkou vertikálneho farmárstva sa v súčasnosti vážne zaoberajú mnohí inovátori, farmári a špecialisti na poľnohospodárstvo.

Jednou z výhod vertikálneho farmárstva je zvýšený výnos plodín na výrazne menšej výmere pôdy, čo jednoducho znamená, že môžete pestovať viac s nižšími prostriedkami.

To má aj ekologický prínos, pretože pri využívaní nižšej rozlohy pôdy je potrebných menej zdrojov na pestovanie plodín, menej strojov a menšie narušenie krajiny, rastlín a zvierat, ktoré tam žijú. 

Navyše tým, že plodiny sú umiestnené vnútri, sú omnoho menej poškodzované vplyvmi počasia, čo umožňuje vyšší celkový výnos a konzistentnejšiu kvalitu.

To samo o sebe znamená, že plodiny možno vysádzať, pestovať a zbierať 365 dní v roku vďaka kontrolovanému prostrediu a nezávislosti na ročných obdobiach a počasí. 

Pokusná vertikálna farma v projekte v Škótsku dokázala vypestovať sadenice stromov 6-krát rýchlejšie, ako by sa očakávalo v tradičnom vonkajšom prostredí.

Napriek svojím výhodám sa vertikálne farmárstvo rozbiehalo pomaly. Podľa denníka Financial Times bolo v roku 2020 na svete iba asi 74 akrov produktívnej vertikálnej poľnohospodárskej pôdy.

V čele iniciatívy stoja Spojené štáty s viac ako 2 000 farmami a táto prax sa využíva čoraz častejšie v Ázii, pričom iba v Japonsku vzniklo viac ako 200 fariem.

Niektoré z popredných spoločností na trhu, ktoré investujú do vertikálnych fariem, sídlia v Nemecku, Holandsku a Škandinávii. V Dánsku vznikla iniciatíva, ktorá sa snaží vybudovať farmu, ktorá by mohla ročne vyprodukovať viac ako 1 000 ton zeleniny.

Vertikálne farmárstvo má nesporne obrovský potenciál, ktorý bude iba stúpať. Odhadovaná hodnota trhu v roku 2023 je 5,1 miliárd USD a do roku 2028 sa očakáva jeho nárast na 15,3 miliardy, čo predstavuje nárast o 10,2 miliardy iba za 5 rokov.

Vertikálne farmárstvo však prináša aj jedinečné riziká a výzvy.

V prvom rade si vyžaduje značné počiatočné investície. Založenie vertikálnej farmy nie je ani zďaleka lacné. Podľa jedného odhadu by spustenie a prevádzka 60 hektárovej farmy mohla stáť viac ako 100 miliónov dolárov.

Ďalšou výzvou sú náklady na energiu, o ktorých všetci vieme, že v poslednej dobe výrazne stúpli. To môže spomaliť škálovateľnosť a nepriaznivo ovplyvniť ziskovosť. V dôsledku toho niekoľko veľkých globálnych firiem podniklo kroky na zredukovanie svojich aktivít alebo ich presunutie na miesta, kde sú náklady na vodu a energiu omnoho nižšie.

S tým úzko súvisí aj environmentálny faktor. Vertikálne farmárstvo vyžaduje intenzívne umelé osvetlenie, a preto má vyššiu ako priemernú spotrebu energie v porovnaní s tradičným zeleným bývaním.

Mnoho podnikov sa preto zameralo na LED osvetlenie s nižšou spotrebou elektrickej energie, čo má za následok nižšie prevádzkové náklady a zníženie emisií uhlíka.

Investícia do LED svetelných systémov môže byť vo všeobecnosti 2 až 4-krát vyššia ako v prípade vysokotlakových sodíkových výbojok — návratnosť investícií do osvetlenia LED sa však dá dosiahnuť už po 12 až 24 mesiacoch, vďaka čomu sú z dlhodobého hľadiska nákladovo efektívnejšie.

Ako môže RS pomôcť?

Ponúkame široký sortiment LED osvetlenia, ktoré je ideálne pre vertikálne poľnohospodárstvo a môžeme tiež pomôcť vášmu podniku pri energetickom manažmente, spoločne preskúmať a optimalizovať spôsob a miesta využívania najväčšieho množstva energie.

Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, ako vám dokážeme pomôcť, obráťte sa nás.