Chemické látky sú všadeprítomné v sektoroch priemyslu, poľnohospodárstva alebo farmácie. Ich používanie však predstavuje riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie.

Európska únia preto v roku 2007 schválila nariadenie pod názvom REACH, ktorého cieľom je zaručiť bezpečnosť výroby a používania chemických látok v priemysle. Účelom tohto nariadenia, ktoré je svojím rozsahom mimoriadne ambiciózne, je zabezpečiť zodpovedné používanie chemických látok, ale má dopad aj na postupy a zodpovednosti spoločností.

Čo je to Nariadenie REACH?

REACH je európske nariadenie č. 1907/2006, ktoré vstúpilo do platnosti v roku 2007 a táto skratka znamená „Registration, Evaluation, Authorisation and Restriction of Chemicals“ (Registrácia, hodnotenie, autorizácia a obmedzovanie obsahu chemických látok).

Cieľom Nariadenia REACH je dosiahnuť bezpečnosť výroby a používania chemických látok v európskom priemysle. Až do roku 2018 mali spoločnosti povinnosť registrovať chemické látky, ktoré boli vyrobené na európskom trhu, dovezené alebo uvedené na trh, čo malo za následok klasifikáciu viac ako 20 000 látok ako takých. Dnes už v Európe nie je možné vyrábať ani dovážať viac ako jednu tonu neregistrovanej chemickej látky ročne.

Nariadenie REACH sleduje niekoľko cieľov:

Nariadenie sa vzťahuje na všetky látky, vrátane prírodných, organických alebo kovových látok, ktoré sa používajú v priemyselnom procese alebo v zmesiach (farby, čistiace prostriedky, atď.) a tiež v domácnostiach.

Kľúčové body nariadenia

Toto európske nariadenie sa vzťahuje priamo na členské štáty únie a tiež na Lichtenštajnsko, Island a Nórsko. Aby nariadenie nadobudlo účinnosť, nie je potrebná jeho transpozícia do legislatívnych rámcov jednotlivých krajín.

Úloha ECHA, Európskej chemickej agentúry

Európska chemická agentúra (ECHA) je orgán zodpovedný za koordináciu činností súvisiacich s nariadením a jeho uplatňovaním.

Agentúra so sídlom v Helsinkách vo Fínsku, poskytuje aj podporu spoločnostiam pri dodržiavaní právnych predpisov týkajúcich sa chemických a biocídnych látok.

Zároveň aj zvyšuje povedomie o rizikách chemických látok a podporuje spoločnosti v tom, aby prijímali nerizikové spôsoby používania. Agentúra tiež vedie jedinečnú databázu s bezplatným prístupom, do ktorej sa získavajú informácie o registrovaných chemických látkach a ich používaní.

Registrovanie chemických látok a hodnotenie rizík

REACH stanovuje postupy na zber a vyhodnotenie informácií o chemických látkach a rizikách, ktoré predstavujú. Keď si spoločnosti zaregistrujú svoje látky, ECHA vyhodnocuje riziká a povolí alebo zakáže používanie produktu na území Európy.

1. Registrácia chemických látok

Podľa nariadenia REACH „spoločnosti sú zodpovedné za zber informácií o vlastnostiach a používaní látok, ktoré vyrábajú alebo dovážajú v množstvách, ktoré sú rovné 1 tone ročne alebo vyššie.“

Urobí sa to pomocou registračnej dokumentácie, ktorá obsahuje informácie o látkach a o vyhodnotení rizík, ktoré môžu predstavovať. Látka môže byť zaregistrovaná iba raz, preto sa výrobcovia a dovozcovia rovnakej látky musia zaregistrovať spoločne.

Každá látka sa registruje s niekoľkými údajmi:

2. Kritériá hodnotenia rizík pri používaní chemických látok

Chemickú látku po zaregistrovaní vyhodnotí agentúra ECHA a zisťuje, či produkt predstavuje riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie. Hodnotiaci proces je rozdelený na 3 fázy:

Kritériá umožňujú najskôr vyhodnotiť nebezpečnosť látok, pričom treba vziať do úvahy ich fyzikálnochemické vlastnosti. V prípade potreby budú podliehať ďalším obmedzeniam.

Aby bolo možné definovať riziká, úroveň expozície zo strany používateľa sa porovnáva s úrovňou DNEL (odvodená úroveň bez účinku), t.j. úroveň, pri ktorej je vplyv na zdravie nulový a očakávaná koncentrácia v danom prostredí (PNEC, predpokladaná koncentrácia bez účinku). Napokon sa vyhodnotí pravdepodobnosť a závažnosť udalosti v dôsledku povahy látky (napr. výbuch). Ak sa tieto tri faktory považujú za zanedbateľné, riziko sa považuje za kontrolované počas životného cyklu látky.

SVHC (látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy) alebo Substances of Very High Concern

Niektoré látky presahujú prahy rizík a ich používanie je podľa Nariadenia REACH obmedzené alebo dokonca zakázané. Spoločnosti majú v tomto prípade špecifické povinnosti.

SVHC, CMR, PBT, vPvB, atď.: čo to znamená?

Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy sa označujú skratkou SHVC (Substances of Very High Concern). Sú to produkty alebo molekuly, ktoré môžu mať negatívne dopady na zdravie alebo životné prostredie. Tieto látky sú klasifikované podľa rôznych charakteristík.

A napokon, niektoré látky narušujú endokrinný systém, t.j. napodobňujú účinok prirodzeného hormónu, aby dosiahli očakávanú reakciu.

Aj keď látky SVHC sú potenciálne nebezpečné, používajú sa v priemysle pre svoje vlastnosti (ako napríklad odolnosť voči vysokým teplotám alebo kyselinám, pevnosť, atď.). Je možné ich ďalej používať, ale spotrebiteľ musí byť informovaný: to sa označuje ako „právo byť informovaný", ktoré je zaručené článkom 33 Nariadenia REACH.

Povinnosti spoločností v súvislosti s používaním látok, ktoré vzbudzujú veľké obavy

Takisto majú spoločnosti aj povinnosť:

Vyššie uvedené sa týka všetkých účastníkov v dodávateľskom reťazci, pretože každý z nich je dodávateľom pre ďalšiu stranu: výrobca, dovozca, exkluzívny zástupca, distribútor a koncový používateľ.

Nariadenie REACH je základným pilierom európskej legislatívy, ktorej cieľom je ochrana zdravia a životného prostredia. Aktéri v chemickom priemysle musia spĺňať jeho požiadavky, aby sa zaručilo, že látky budú používané zodpovedne a že zákazníci budú informovaní.